Kopec Piliš (264 m n. m.) je dominantný sopečný vrch slovenskej časti Tokaja, týčiaci sa nad obcami Veľká Bara a Malá Tŕňa.
Význam kopca
Geologická charakteristika a terroir
Tufový masív: Na rozdiel od obsidiánového Borsuka je Piliš tvorený najmä hrubými vrstvami ryolitových a dacitových tufov (spečený sopečný popol) a zvetraným ryolitom.
Pórovitosť a vodný režim: Tufové podložie funguje ako prírodný zásobník vody. Pri jarných a jesenných dažďoch absorbujú tufy vlhkosť a v horúcich letných mesiacoch ju postupne uvoľňujú ku koreňom viniča, čím ho chránia pred stresom zo sucha.
Minerálne zloženie: Zvetrávaním tufov sa do kamenisto-hlinitej pôdy uvoľňujú kľúčové minerály – najmä draslík, hočík a kremík. Tie dávajú vínam z Piliša pevnú štruktúru, dlhovekosť a typickú minerálnu slanosť v dochuti.
Tepelný manažment: Tufové skaly na južných svahoch účinne akumulujú slnečné teplo počas dňa a v noci ho sálajú k pňom viniča, čím vyrovnávajú teplotné výkyvy.
Historický a mikroklimatický význam
Prvá kategória od roku 1737: Svahy Piliša patria k najstarším súvisle osádzaným vinohradom na slovenskom Tokaji. Pri historickej kráľovskej bonitácii v roku 1737 boli hony na Piliši zaradené do najvyššej kategórie (1A).
Ideálne podmienky pre cibéby: Svahy kopca zachytávajú teplé prúdenie z Východoslovenskej nížiny. V kombinácii s jesennými rannými hmlami zo sútoku riek Ondava, Latorica a Bodrog tu vzniká ideálna mikroklíma pre masívny rozvoj ušľachtilej plesne Botrytis cinerea.

